Trochu iné pokračovanie Dizajnu na kolesách sa odohralo v Žiline, v kultúrnom centre Stanica. Pedagógovia Tomáš Klepoch (pôvodný člen prvých ročníkov Dizajnu na kolesách), Braňo Matis a Peťo Liška zorganizovali týždenný workshop, do ktorého zapojili jednak svojich študentov z odboru Dizajn médií na Paneurópskej vysokej škole, ako aj študentov košickej Vysokej školy technickej (odbor Grafický dizajn) a VŠVU. Idea práce pro-bono pre klientov z neziskového sektora zostala zachovaná, no tento krát to bolo v podobe workshopu pod super-vízorovaním vyučujúcich. Ja som sa porozprávala s Tomášom o tom, ako to všetko prebiehalo.
– Čo ťa/vás viedlo k tomu znovu oživiť projekt Dizajn na kolesách?
Po našich prvých ročníkoch Dizajnu na kolesách zostala táto myšlienka roky ležať ladom a my sme hustili do Jura Blaška (asistent v ateliéri Grafického dizajnu I na VŠVU), nech to spropaguje na škole a nech to pokračuje. Ja som potom začal učiť na Dizajne médií na Paneurópskej vysokej škole, spolu s Braňom Matisom a Peťom Liškom, a mňa napadlo v rámci takých výukových programov, že Dizajn na kolesách je vlastne perfektný výukový nástroj. Vŕtalo mi to v hlave, tak som sa potom jedného dňa rozhodol, že napíšem grant a že to spravím teraz už nie z pozície študenta, ale z pozície toho, kto na tej škole učí. Zapojili sme do toho aj košickú Vysokú školu technickú aj VŠVU, išli sme do Žiliny za Marekom Adamovom, ktorý nám voľakedy vôbec prvý krát pomáhal s grantom, a oni nám spravili opäť obrovský support, dali nám k dispozícií priestory, a mohlo sa ísť.
– Ako ste rozdelili študentov do skupín? Študenti si vybrali, pre ktorého klienta chcú pracovať, alebo…?
Na to vôbec nebol čas! My sme sa stretli všetci v pondelok a večer predtým sme si sadli dokopy s Braňom a Peťom, rozkreslili sme si to, a študentov sme domiešali. Našich študentov samozrejme poznáme a tých, ktorých nie, tak sme im pridelili klienta a proste sme si povedali, že budú hodení do vody. Chvíľku boli z toho prekvapení, ale myslím si, že práve takéto narušenie bezpečných vôd bolo super. Aj sa mohli od seba naučiť niečo nové – z môjho pohľadu napríklad u študentov z VŠVU dominovala taká spontánna kreativita, ale zase na druhú stranu študenti z iných škôl to vyvážili tým, že to boli pedantní makači.
– Aké boli projekty, ktoré ste pre študentov vybrali, a ako prebiehala práca na nich?
Jedni boli iniciatíva v rámci Žiliny Mesto Inak, potom nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o ľudí s ľahkým mentálnym postihnutím a na záver sa pridal – voláme ich hasiči z Martina – dobrovoľný hasičský oddiel z Martina, ktorý, keď prišiel chlapík to predstaviť, tak sme odpadli z toho, čo oni v tom Martine robia. Takže sme mali troch klientov a študenti pre nich celý týždeň pracovali. V každom prípade sme sa dostali k tomu, že sa robila úplne nová identita, plus ďalšie komunikačné materiály.
– Aký bol postup pri práci skupín?
No mnohí začali tak, že si niekde niečo skicovali, potom prebehol spoločný brainstorming, a potom sme pri konzultáciách vybrali tie najlepšie možnosti až sa to zúžilo do jednej varianty, a potom už príde moment, že si študenti sami zadelili, čo bude kto robiť, aj podľa vlastných preferencíí k čomu iklinovali: niekto čistil logo, niekto začal vymýšľať, čo ďalej by sa tam dalo robiť, a navzájom sa ovplyňovali, zasahovali do procesov, ktoré sa dejú okolo. Nazval by som to taká klasická workshopová abeceda, ktorú tam študenti mohli zažiť. Každý večer sme hĺbkovo analyzovali urobenú prácu a smer, ktorým sa vydávali, no, bol to masaker – minimálne dvojhodinové otvorené konzultácie. Vtedy samozrejme prichádzalo k rôznym pnutiam, ale myslím si, že to k tomu patrí : ) Naozaj musím povedať, že ja som z toho mal perfektný zážitok.
– Podarilo sa všetky zadania dotiahnuť dokonca?
V zásade sa podarilo pri každom zadaní dokončiť ideové návrhy vizuálnej komunikácie, plus návrhy ako s tým ďalej pracovať. Samozrejme, nie všetko sa dalo stihnúť na sto percent, ale musím povedať, že študenti urobili strašne veľa roboty, makali jak fretky. Riešenia, ktoré prichádzajú pri workshopoch sú možno instantné, ale tá myšlienka Dizajnu na kolesách je, že ty nejdeš teraz vytvoriť niečo úplne revolučné, aj keď niekedy sa to stáva, že výborné veci vzniknú aj narýchlo, ale ide o to, že ako študent dizajnu niečo zažiješ, niečo si vyskúšaš, a nejaká neziskovka príde k určite lepšiemu vizuálu, ako keď im to urobí nejaký známy, i keď môže byť talentovaný. Na záver si ľudia z neziskových organizácii povymieňali kontakty so študentami, aby to pre tých študentov bola aj taká trošičku starosť, alebo zodpovednosť, že ten proces proste nekončí tým, že zavrieš dvere. Čo je super!
Tomášovi ďakujem za čas a držím palce, aby sa podarilo jemu a ďalším iniciátorom vytvoriť avizovaný “manifest”, či etický kódex Dizajnu na kolesách, kde by stanovili niekoľko základných bodov, ktorých by sa mali všetci ďalší pokračovatelia tohto formátu držať (napr. práca pro-bono a pod.). Dizajn na kolesách je otvorená platforma a je to príležitosť pre každého/skupinu dizajnérov/študentov, si vyskúšať niečo nové.
